• Svetová odroda s dobrými konzumnými hodnotami
• Výbornou skladovateľnosťou
• Guľovitá, väčšia, so zlatožltými až hnedastými suknicami
• Krčok dobre zaťahuje
• Dužina je biela, pevná, ostrejšia chuť
• Nie je vhodná na pestovanie na ťažších pôdach.
• Pestuje sa najmä zo sadzačky.

Na pestovanie cibule sú najvhodnejšie stredne ťažké hlinitopiesočnaté pôdy v záhrevných polohách. Cibuľu sadzačku vysádzame na záhon čoskoro z jari, kedy už nehrozí mrazy tak, aby koniec krčku mierne vyčnieval nad povrch záhonu. Na meter štvorcový vysádzame 100 - 300 g cibuliek v spone 20 x 8 až 10 cm . Cibuľa pestované zo sadzačky majú oproti priamo sety cibuliam horšie skladovateľnosť, ale podstatne ranejšej úrodu. V uzavretých polohách a vo vlhšom období vyžaduje cibule od polovice júna ochranu fungicídy proti plesni cibuľovej. Cibuľu zberáme, keď je vňať z polovice rastlín Polehla a cibule majú žltohnedú šupku. Dosoušíme na záhonoch alebo na roštoch.

Cibuľa obyčajná (Allium cepa) patrí k základnému koreniu. Je nepostrádateľná v kuchyni pri príprave pokrmov. Jej domovom je západná Ázia - Afganistan, Pakistan a Irán, kde sa pestovala už štyri tisícky rokov pred naším letopočtom.
Kvalita a intenzita cibuľové chuti závisí od obsahu sírových zlúčenín v prchavých siliciach (typu alliin, allicín). Prchavé sírne zložky spôsobujú podráždenie sliznice a slzenie. Cibuľa obsahuje množstvo dôležitých vitamínov, minerálov a ich solí napr. síru, fosfor, vápnik, Železo, zinok, mangán, jód, sodík, draslík, Magnézium, vápnik, proVitamín A, vitamíny B1, B2, B3 a vitamín C. Šťava cibuľa obsahuje fytoncídy, látky s antibiotickými účinkami. Zmiešaná s medom sa užíva pri nachladnutí a bolestiach v krku. Zelená vňať potom sa vyznačuje vysokým obsahom provitamínu A.